Ako Coliving formuje zdravší mestský život a mení pohľad na rezidenčnú architektúru

  • 14.5.2026
  • Silvia Snopková

Coliving sa často spája najmä s dostupnosťou bývania, flexibilitou alebo životným štýlom mladých ľudí. Jeho potenciál je však širší. Môže byť aj nástrojom architektúry, ktorý reaguje na osamelosť veľkomiest, rastúce náklady na bývanie potrebu vytvárať prostredie podporujúce komunitu, zdravší rytmus života a prirodzené sociálne väzby. Práve socializácia je jedným z kľúčov k dlhému a zdravému životu. Nejde o vlastníctvo, ale o kvalitu života, stabilitu a dostupnosť služieb.

Neexistuje jeden správny Coliving dom

Coliving nie je záležitosť jednej generácie a klamlivo sa spája len s jednotlivcami bez detí, ktorí preferujú flexibilitu, komunitu a servis pred vlastníctvom veľkého bytu. Cieľovú skupinu síce prevažne tvoria expati, gen Z, digitálny nomádí a mladý profesionáli, ale narastá aj skupina single 40+, rozvedení, začínajúce rodiny a dokonca aj seniori. Dôvodom k voľbe zdieľaného bývania môže byť dostupnosť, mobilita, komunita, flexibilita, financie i životný štýl. Odlišné cieľové skupiny a odlišná miera zdieľania vytvárajú rôzne pohľady na návrh architektúry. Či už projektujeme študentské koleje, sociálne bývanie alebo senior house, vždy sa môžeme baviť o forme zdieľania a o forme Colivngu.

Vertikálna sieť zdieľaných priestorov

Smíchov Coliving, je coliving centralizovaný v jednom objekte navrhnutom výlučne pre tento účel. Hlavnou výhodou je schopnosť ponúknuť dobre štruktúrovaný komunitný zážitok. Kaviareň na prízemí je napojená na zelený vnútroblok, ktorý je koncipovaný ako harmonický priestor plný vegetácie. Vertikálne usporiadanie domu formuje komunitné terasy na rôznych podlažiach budovy. Na streche sú umiestnené priestranné spoločenské a zdieľané priestory, ako fitness, wellness, letné kino a strešný bar, ktoré posilňujú väzby medzi obyvateľmi. Coliving sa nachádza v centre hlavného mesta a pomáha novým príchozím integrovať sa. Orientácia bytových jednotiek na juh zabezpečuje optimálne osvetlenie celého bloku a prispieva k celkovému komfortu bývania. Atmosféra a výhľady na Prahu sú rovné bytu v centre Prahy, ktorý by si priemerný obyvateľ hlavného mesta nemohol dovoliť kúpiť.

Sociálny mix ako architektonický koncept

Často sa stretávame s typológiou, kedy nenavrhujeme monofunkčný objekt, ale kombinujeme malé bytové jednotky typu coliving s klasickými bytmi v jednej budove alebo v jednom bloku. Jedná sa o hybridný model zdieľaného bývania, ktorý je veľmi obľúbený pre developerov. Projekt nezakladá na jednej cieľovej skupine, takže pri zmená na trhu projekt ostává funkčný. Širší dopyt, nižšie investiční riziko a stabilnejší cashflow. Pri návrhu hybridného colivingu sa naozaj otestujú schopnosti architekta. Takýto dom disponuje jednotkami (2kk, 3kk, mikrobyty, izby, byty pre rodiny) a službami (kaviareň, cowork, fitness, bistro, atd.). Okrem rôznorodých dispozícii je výzvou aj ich premeniteľnosť v čase.

Adaptabilita prevažuje nad trvalosťou dispozície

Coliving mení pohľad na architektúru z navrhovania fixného nemenného bytu pre konkrétnu domácnosť na navrhovanie flexibilného systému bývania pre meniace sa skupiny ľudí. U nás sa často bavíme o téme “Apartment Life Cycle” – ako dokáže bytová jednotka s meniacou sa životnou situáciou adekvátne reagovať na potreby svojich obyvateľov. Práve táto logika prirodzene podporuje modulárnu a flexibilnú architektúru. Coliving pracuje s opakovateľnosťou jednotiek ako so základnými stavebnými modulmi (modul izby, modul kuchyne, modul kúpeľne, atď.). To, čo dnes využívame ako 6 izieb s komunitnou kuchyňou, môžu zajtra byť 3 micro-units a neskôr 2 klasické byty. Táto metóda zároveň prináša efektívnejšiu, rýchlejšiu a udržateľnejšiu výstavbu, vďaka prefabrikácii, zjednodušovaniu návrhu a opakovaniu detailov. Investor dokáže projekt jednoducho etapizovať a architekt dokáže projekt rýchlo rozšíriť bez redesignu.

Kvalita verzus optimalizácia

Žiaľ, stáva sa, že na úkor kvality, adaptability a inovatívnosti nastáva optimalizácia rozpočtu. Každá bytová jednotka predstavuje plochu, za ktorú existuje príjem, naopak každé komunikačné jadro zhoršuje efektivitu typického podlažia. Neduh, ktorý v pôdorysnom pláne môžeme sledovať sú dlhé chodby prepájajúce stovky malých bytov. Je komunitná kuchyňa alebo práčovňa postačujúca, proti efektu anonymity dlhej chodby? V zahraničí vidíme riešenie v podobe pavlačí – otvorená alebo presklená vonkajšia chodba, ktorá je umiestnená pozdĺž vonkajšej steny budovy. Táto varianta je u nás často negatívne asociovaná a prednosť má tradičný prístup. Na projekte Smíchov Coliving je chodba čiastočne presklená a bytové jednotky kombinuje s exteriérovými komunitnými terasami a interiérovými komunitnými priestormi. Vďaka tomu je priestor komunikácie aktivovaný, presvetlený a pôsobí prívetivo.

Coliving nie je univerzálny koncept

Coliving je pre architekta výzva, pretože narúša zaužívané predstavy o tom, ako navrhujeme bývanie. Prináša množstvo otázok – o miere súkromia, zdieľaní, flexibilite, komunite aj ekonomike – a často nemá jednoznačné odpovede. Práve preto je dôležité o colivingu diskutovať a skúmať ho, pretože reaguje na meniaci sa spôsob života, vyššiu mobilitu a nové potreby spoločnosti. Ak chceme navrhovať bývanie budúcnosti, musíme prehodnotiť, ako vlastne bývame dnes. Architekti majú schopnosť vnímať širší kontext a dokážu navrhovať bytové domy s ohľadom na naplnenie a rozlíšenie zmienených aspektov. Narozdiel od tradičného podnájmu s individuálnym bývaním, hľadáme model bývania so zdieľanými priestormi, službami, komunitou a s prevádzkovým konceptom, ktorý má voči kontextu ten správny balanc.

Související články

    Kontakt

    Svěřte nám váš projekt